Už nestačí ľadová socha Tomáša Tarabu
Organizácia Greenpeace Slovensko zrealizovala vo svojich postupoch v júli minulého roka zaujímavý projekt, ktorý vyvolal širokú diskusiu o klimatickej kríze. Pred ministerstvom životného prostredia bola vystavená ľadová socha ministra Tomáša Tarabu, ktorá predstavovala jeho reálne zobrazenie a v jeho rukách sa nachádzal nápis „Klimatická kríza neexistuje“. Cieľom tejto akcie bolo upriamiť pozornosť na vážnosť a naliehavosť otázok spojených s klimatickými zmenami, ktoré ministerstvo akoby ignorovalo.
Žiadosť o väčšiu zodpovednosť
Organizácia vyzvala ministra Tarabu, aby začal brať existujúcu klimatickú krízu vážne, a žiadala o vypracovanie klimatického zákona spolu s plánom adaptačných opatrení. Ráta sa, že ak nebudú prijaté konkrétne kroky smerujúce k ochrane životného prostredia, následky klimatickej krízy budú ešte vážnejšie. Aj keby sa Slovensko neuznalo za významného prispievateľa k týmto problémom, je nevyhnutné adaptovať sa na už existujúce zmeny.
Myslenie v pohybe
Reakcia ministerstva na akciu Greenpeace bola sklamaním. MŽP argumentovalo, že Slovensko nie je zodpovedné za klimatickú krízu a poradilo organizácii, aby protestovala voči tým, ktorí ju spôsobili. Tým však ministerstvo prehliadlo klúčový fakt – otázka nevyzerá: „ Kto za to môže?”, ale skôr: „Ako sa prispôsobíme?“. Takzvané mitigačné opatrenia už nestačia; potrebné sú programy na adaptáciu na dôsledky klimatických zmien.
Emisie a reálne príspevky
Existuje pocit, že pokles emisií na Slovensku bol dosiahnutý skôr z kolapsu priemyslu po roku 1989, než z efektívnych enviromentálnych opatrení. Hoci plnenie cieľov EÚ v oblasti emisií je teoreticky na dosah, mnohé výzvy, vrátane tých v horizonte do roku 2050, ostávajú nevyjasnené a komplikované. Oveľa ambicióznejší cieľ EÚ do roku 2040 znížiť emisie o 90 % si vyžaduje mnohé nové a efektívne prístupy, ktoré môžu byť pre politiku neprijateľné.
Odpovednosť politikov a klimatické zmeny
Vláda sa tvári, že problém klimatickej krízy je mimo ich dosah. Tomáš Taraba, minister životného prostredia, odmieta vnímať realitu a jeho názory sa nezohľadňujú v prieskumoch verejnej mienky, ktoré ukazujú, že drvivá väčšina obyvateľov považuje klimatickú zmenu za vážny problém. Nielenže 84 % Slovákov považuje klimatickú zmenu za vážny problém, ale 75 % podporuje ciele EÚ týkajúce sa klimatickej neutrality do roku 2050.
Budúcnosť našej klímy
Napokon, ak vláda a MŽP nepovedú zmenu v prístupe, nastane zbytočné zdržanie. Aktuálne informácie naznačujú, že klimatická kríza sa zhoršuje a jej predstavy o akceptovaní dôsledkov by mali byť prioritou. Aj keď sú výhovorky politikov platné, bez silného vedúceho prístupu a skutočných záväzkov k adaptácii na klimatické zmeny riskujeme ohrozenie našich národných záujmov. Práca na nových, udržateľných politikách sa stáva nutnosťou, a musí sa realizovať rýchlo – pokiaľ sa chceme vyhnúť fatálnym následkom.
