Feudalizmus ako neoddeliteľná súčasť súčasnej politiky
V nedávnom rozhovore, režisér Béla Tarr zasvietil na zložitú otázku súvisiacu s politickým a sociálnym usporiadaním Maďarska. Podľa jeho názoru, krajina sa nikdy neoslobodila od feudálnych praktík, čo vedie k pretrvávajúcemu nedostatku občianskej spoločnosti a rozvinutého meštiactva. Tento nedostatok, poznamenáva Tarr, má hlboké korene v maďarskej histórii, kde krajina prešla z agrárneho feudalizmu priamo do socializmu a následne do nového kapitalizmu, pričom v tejto ceste preskočila fázu rozvinutej buržoázie.
Podobná situácia bola zaznamenaná v Sovietskom zväze, kde sa z cárskej tyranie prešlo rovno do socializmu, čím sa vytvorilo veľmi zložitý paradox. Márne sa Marx snažil preukázať, že komunistická revolúcia môže byť úspešná iba v najvyspelejších kapitalistických krajinách, akými bola v jeho čase Veľká Británia, ktorá disponovala silnou buržoáznou vrstvou.
Tarr a jeho nasledovníci idealizujú buržoázny Západ, avšak nezohľadňujú, že všetky historické epochy môžu mať rôzne masky. Napríklad, feudalizmus môže na prvý pohľad působiť ako otrokárstvo, zatiaľ čo kapitalizmus na seba vzal masku feudalizmu, a socializmus zas masku kapitalizmu. Tento cyklus nie je tak jednoducho zrozumiteľný, ako by sa zdalo, pretože aj v kapitalistickej demokracii sa mocní správájú veľmi podobne ako feudálni pánovia, ktorí manipulujú s osudmi poddaných podľa vlastnej vôle.
Silný hlas z Ameriky, Donald Trump, sa stal akousi ilustráciou tejto myšlienky. Jeho prístup k moci, ktorý sa takmer nelíši od praxe feudálov, dokazuje, že ani v súčasnej dobe sa veci nemajú tak, ako by sme si predstavovali. Naopak, Trump otvorene vyjadruje, že zodpovedný prístup patrí len tým, ktorí niečo vlastnia a dbajú o ochranu svojho majetku. Tak sa zdá, že súčasné praktiky na Západe sa snáď už ani nelíšia od tých, ktoré historicky existovali na Východe.
Čo by asi povedal Béla Tarr, ak by sa s týmto obrazom Západu konfrontoval? Zdá sa, že človek sa dokáže pohybovať len v jednom režime – feudalizme. Tento fakt vytvára zamyslenie o tom, kde sa nachádza naša spoločnosť a aké sú jej perspektívy do budúcnosti. Ak sa vo svete nič zásadné nezmenilo, možno sa len ťažko odbremeníme od dedičstva, ktoré nás viaže k predchádzajúcim epochám.
Názory externých autorov nemusia nevyhnutne zodpovedať stanoviskám redakcie. Nutnosť zohľadniť historické kontexty a realitu v politickej sfére je kriticky dôležitá na to, aby sme predišli opakovaniu chýb z minulosti.
