Vzostup pravice a kríza v Holandsku
Keď si Európania predstavia krajinu EÚ, ktorú sužujú neustále vládne krízy a predčasné voľby, pravdepodobne im na um príde Bulharsko. Avšak Holandsko čelí podobnej situácii, v ktorej opakované predčasné voľby môžu zohrávať významnú úlohu ako nová norma, čím sa pricvakáva do hlbokej politickej krízy, ktorá vznikla na pozadí neoliberalizmu.
Nepravdepodobný vládny experiment
V roku 2024 sa po vyčerpávajúcich rokovaniach sformovala najpravicovejšia vláda v Holandsku od druhej svetovej vojny, vedená technokratom Dickom Schoofom. Jej existencia bola veľmi krátka – trvala iba jedenásť mesiacov. Počas tejto doby Geert Wilders, líder Strany slobody (PVV), zvrhol vládu v súvislosti s neustálymi vnútornými konfliktmi, ktoré vážne podkopali jej stabilitu.
Historička René van Stipriaan vníma PVV ako stranu s autoritárskymi tendenciami, ktorá presadzuje návrhy považované za protiústavné a otvorene rasistické. Koalícia, zložená z PVV a ďalších pravicových strán, bojovala s vážnymi nervovými konfliktami a spormi o zahraničné vojny, či už na Ukrajine alebo v Gaze.
Voľby a pokusy o vytvorenie vlády
V predčasných voľbách konaných na jeseň 2025 zas týždeň PVV zarážajúco zlyhala. Prekvapením bola lepšia než očakávaná účasť liberálnej vyzývacej strane VVD. Strana D66 pod vedením Roba Jettena bola poverená zostavením novej vlády. Jetten sa však snažil o koalíciu so Sociálnymi demokratmi a Ľavicovými zelenými, no nakoniec sa ocitol v defi citívnej situácii, keď Dilan Yeşilgözová z VVD odmietla spoluprácu s discreditovanou PVV. Namiesto toho navrhla krajne pravicovú JA 21 ako možného koaličného partnera, čo D66 odmietla, pretože predpokladala trest pre voličov, ktorí by ich volili za spojenie s takouto stranou.
Tým sa D66, VVD a do istej miery CDA dostali do situácie, kedy teraz prichádzajú s pokusom o vytvorenie menšinovej vlády. Očakávania však nie sú optimistické, keďže v roztrhnutom parlamente je veľmi ťažké dosiahnuť stabilnú väčšinu.
Neoliberalizmus a jeho dôsledky
Holandsko sa v rámci EÚ vyvinulo na priekopníka vyostrenej neoliberálnej politiky, ktorú zohrali VVD a kresťanskí demokrati. Sociálne bývanie dostalo tvrdý úder, kým sa spoločnosť posunula smerom k vytváraniu podmienok pre privatizáciu bývania na úver, pričom najzadlženejšie domácnosti v EÚ preukazujú zhoršujúcu sa situáciu. Nájomné a ceny bývania raketovo vzrástli, čo sa stalo problémom pre mnohých občanov, najmä pre zamestnancov s nižšími príjmami, ktorí musia dochádzať a často žijú za hranicami Holandska.
V rámci tohto ekonomického zhoršenia sa preháňajú aj neoliberalizmom podmienené sociálne dávky a ich obmedzenie zanecháva veľké množstvo obyvateľstva na okraji politického a ekonomického záujmu. Navyše, tradičné politické strany čelili nielen krízam identifikácie, ale aj vážnemu poklesu podpory, pričom sa ukazuje, že na tento prístup nadviazali nové pravicové sily.
Normalizácia extrémnej pravice
Situácia sa od roku 1992, kedy bola prvýkrát založená vláda so stranou podporujúcou extrémnu pravicu, nielen zhoršila, ale normalizácia týchto síl sa stala takmer neodvrátiteľnou. Politické strany, ako PVV, pôvodne zamerané na protiimigračné tématiku, sa stali hlavným motorom pravicového presunu v holandskej politike. Zároveň vládny návrh na politickú transformáciu vyzráža potrebu reagovať na zmeny v paradigme holandského verejného života.
Pohyb k extrémnej pravici teraz signalizuje vážnu politickú krízu, ktorá vznikla na zemných základoch neoliberalizmu, a je potrebné, aby ľavicové sily vyvinuli účinné alternatívy k súčasnej politike, ak chcú zastaviť tento trend a obnoviť dôveru v politické inštitúcie.
