Z „bohatej“ Bratislavy do „chudobnej“ Andalúzie
Minulý týždeň som sa dostal do Sevilly, hlavného mesta Andalúzie, považovanej za jednu z ekonomicky najslabších oblastí Španielska. I keď to nebola moja prvá návšteva, znovu som pocítil jej odlišnosti, najmä v porovnaní so slovenskou realitou.
Už vo vlaku, ktorý jazdil rýchlosťou 300 km/h, ma zastihla smutná správa o ďalšej tragédii v našej krajine. Po príchode na stanicu ma ohromilo ticho, ktoré v tom čase panovalo. Napriek tomu, že južanská mentalita je známa svojou hlučnosťou, v týchto úzkych uličkách sa ozývali iba moje kroky. Tento kontrast s permanentne hlučnou Bratislavou, kde diaľnice a železnice prerážajú mestské časti bez akýchkoľvek zvukových bariér, bol zarážajúci. Bratislava sa honosí titulom „najhlučnejšie“ mesto v EÚ.
Aj keď má Sevilla moderný mrakodrap, ktorý takmer pripravil mesto o jeho status svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, my v Bratislave64 sme mrakodrapy vnímali ako znaky globalizácie. Mesto má za sebou bohatú históriu, jej antické základy sú hlboko pod ulicami. Napriek drsným historickým udalostiam, akými sú inkvizícia a občianska vojna, Sevilla evokuje humánnejší charakter než mnohé slovenské mestá. Nielenže sa zdá, že medzi nami prebieha súčasná „studena občianska vojna“ o podobu našich miest.
Pre návštevníka z „bohatej“ Bratislavy sú gastronomické ceny v Andalúzii prekvapujúco nízke. Tringelty sa tu takmer nedávajú, plat čašníka je často polovičný v porovnaní s platom učiteľa na základnej škole. Kým kultúrna ponuka je bohatá, mesto sa nepodáva iba na svojich historických prednostiach; jeho moderné umelecké výstavy môžu konkurovať svetovému štandardu. Na druhej strane Bratislava, ktorá nedávno prišla o Kunsthalle a postupne mizne z kultúrnej mapy s prázdnymi výstavami v SNG, sa zdá byť na úplne inej ceste.
Dôvod za tým zdá byť aj vedenie mesta, ktoré sa rozhodlo nahradiť starú tržnicu niečím väčším a zaujímavejším. Výsledkom bola medzinárodná architektonická súťaž, z ktorej vyšla impozantná drevená konštrukcia známa ako „parasol“ alebo „hríb“. Tento projekt nebol len o peniazoch, ale aj o ambíciách. Bratislavská stagnácia za posledné roky, ktorá sa sústredila na dokonalé malomeštiacke praktiky, nemôže byť porovnávaná s odvahu, s ktorou sa k projektom stavalo pred desiatkami rokov.
Keď hovoríme o budúcnosti, význam mestských múzeí vedy je nezanedbateľný. Dobre spracované múzeum dokáže formovať záujmy mladých pre ďalšie štúdium. V Seville boli múzeá plné žiakov od predškolákov až po maturantov, čo nás opäť privádza k tomu, že v Bratislave takéto niečo chýba, čo je našou zásadnou stratou.
My sa však zatiaľ môžeme tešiť na múzeum národného obrodenia. Ministerka Martina Šimkovičová už začala jeho projekt – i keď zatiaľ len s logom, a bez skutočnej odbornej diskusie. Tento projekt má byť predstavený v roku volieb, čo naznačuje, že sa do politiky dostáva aj nejaký druh marketingu, nie však skutočná kultúra.
Zdroj: nazory.pravda.sk/dnes-pise/clanok/775512-z-bohatej-bratislavy-do-chudobnej-andaluzie/
