Žiadna dohoda KOZ s RÚZ. A už vôbec nie s vládou
Dohoda medzi Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) a Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZ) z augusta 2025, týkajúca sa tretieho konsolidačného balíčka, sa ukázala ako prelomová. Po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky došlo k zlučeniu síl odborárov a zamestnávateľov v spoločnom vyhlásení, kde vyhlásili: „Zamestnávatelia združení v RÚZ a predstavitelia odborov KOZ SR… dosiahli súhlas o oblastiach, v ktorých je možné prispieť k konsolidácii verejných financií.“
Avšak, ako sa ukázalo, na pozadí sa rozvíjajú spory. Neoficiálne návrhy zahŕňajúce 54 prorastových opatrení, ktoré boli predložené na Hospodársku radu vlády (HRD) 2. júna, ponechali sporné otázky o revízii a deregulácii BOZP (Bezpečnost a ochrana zdravia pri práci), ktoré viedli k napätiu medzi KOZ a RÚZ. KOZ otvorene kritizovalo zasahovanie do bezpečnosti, zatiaľ čo RÚZ pre tieto zmeny vehementne lobovalo.
Na rokovaniach HRD absentovalo stanovisko KOZ, čo je pozoruhodné vzhľadom na to, že táto organizácia zastupuje viac ako 200-tisíc zamestnancov. Otázkou ostáva, či dôvodom tejto absencie nie sú napäté vzťahy medzi vládnucou stranou Smer a odborovými zväzmi.
Aj keď daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov je v porovnaní s inými krajina EU vysoké, je dôležité si uvedomiť, že v deviatich iných štátoch je to dokonca vyššie, s Belgickom, Nemeckom a Rakúskom na čelných miestach. Robert Fico apeloval na podnikateľov, aby spolupracovali s vládou a hľadali riešenia namiesto konfliktov. Jeho dlhoročné priateľstvo s Vladimírom Sotákom, zakladateľom Klubu 500, naznačuje, že vláda očakáva, že hospodárstvo povedú práve podnikatelia, nie odborári.
Súhlasiť s návrhmi zamestnávateľov?
RÚZ vyžaduje zrušenie transakčnej dane, úpravu zdaňovania právnických a fyzických osôb, zavedenie rovnej dane a zníženie odvodového zaťaženia. Zhodný názor na zníženie daňového a odvodového zaťaženia je jasný medzi podnikateľmi, avšak len za podmienky komplexnej reformy daňovo-odvodového systému. V súčasnosti totiž tento systém zaostáva, pričom podiel odvodov predstavuje 45 % v porovnaní so 25,5 % v priemere OECD. Príjmy z dane z príjmov fyzických osôb sú u nás len 10 % v porovnaní s 23,7 % v OECD.
V alarmujúcej situácii sa nachádza slovenské hospodárstvo, kde vysoké ceny energií vyvolávajú medializované sťažnosti podnikateľov. Zaujímavé je, že zatiaľ čo ceny elektrickej energie sú relatívne nízke, podnikatelia čelí oveľa vyšším nákladom kombinovaným s vysokými ziskami energetických spoločností. Napríklad, zisk Slovenských elektrární vzrástol o 22 % a po zdanení dosiahol 968 miliónov eur minulý rok. Otázkou ostáva, či by preto nebolo vhodné zaviesť daň z nadmerného zisku.
Ekonomické kroky, ktoré vláda plánuje zaviesť, nevytvoria okamžité zmeny v hospodárstve. Asociácia zamestnávateľských zväzov SR kritizuje návrhy opatrení, pretože ich považujú za neadekvátne k vážnej situácii v hospodárstve.
Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že podnikateľská komunita ignoruje vplyvy externých faktorov. Keďže 80 % slovenského exportu smeruje do EÚ, nemôžeme ignorovať dopady kríz a konfliktov, ktoré zmietajú Európou. Či už je to vojna na Ukrajine, obchodné clá alebo geopolitické napätie, slovenské hospodárstvo je hlboko prepojené s týmto prostredím.
Zváženie budúcnosti
Na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska je nutné rozšíriť obzory a nesústrediť sa iba na rok 2027. Očakáva sa, že potreba konsolidácie v tomto roku dosiahne 2,7 miliardy eur, a ak sa vláda rozhodne zaviesť ďalšie konsolidačné kroky, musí byť opatrná vo svojej komunikácii s odborármi, zamestnávateľmi a trhmi. Zároveň by sa mali poučiť z krízových skúseností iných krajín, ako je Grécko, kde väčšina populácie čelí riziku chudoby, aj keď verejné financie dosahujú prebytok.
