Zuzana Kocúriková a jej jedinečný pohľad na život a divadlo
V septembri oslávi 55 rokov od svojho nástupu do Činohry Slovenského národného divadla. Zuzana Kocúriková, herečka známa svojou energiou a vynikajúcou pamäťou, je neodmysliteľnou súčasťou slovenského divadla a jej kariéra je plná zaujímavých zážitkov. Ako prezývaná „Kocka” prešla mnohými zmenami v divadelnom prostredí, no stále ostáva jednou z najobľúbenejších postáv na javisku.
Osobný príbeh z augusta 1968
V auguste 1968, kedy sa v Československu udiali historické udalosti, sa nachádzala v gruzínskych horách. Natáčala koprodukčný film „Kolonie Lanfieri“, a práve v tom období si plne uvedomila zložitosti doby, v ktorej žije. „Mala som 20 rokov, a hoci som nepoznala pojem okupácia, rýchlo som sa dozvedela, čo to znamená, keď do našej krajiny vpadlo 500 000 vojakov,” postrehla Zuzana. Podľa jej slov, český štáb po okupácii odmietol pokračovať spoluprácu s ruským tímom, čo hovorí veľa o ich odvahe a solidarity.
Prvá cesta do divadla
Po príchode do Prahy sa dostala do Divadelného klubu, kde sa stretla s množstvom umelcov a otvorila si tak dvere do divadelného sveta. Môže si pamätať aj na svojho budúceho manžela, Petra Mikulíka, s ktorým sa zoznámila v nie veľmi romantickej, ale o to zaujímavejšej situácii. „Po premiére ma požiadal o telefónne číslo a odtial sa začala naša úžasná cesta,” dodáva so smiechom.
Divadelné predstavenia a prázdniny
Aj keď sa zdá, že má Zuzana stále plno práce, neustále nachádza čas aj na oddych. Je vášnivou čitateľkou a aj v lete si vyberá predstavenia, ktoré jej umožňujú a zároveň obohacujú. „Prvý ročník festivalu Jožka Vajdu, ktorý sa bude konať od 21. do 23. augusta, sa už blíži a ja budem hrať v dvoch večerných predstaveniach,“ hovorí s nadšením. Dodatkom je, že aj divadelné hry v letnom období majú svoj osobitný šarm, aj keď sa musia vyrovnávať s horúčavami.
Reflexia zmien v divadle
Během svojich 55 rokov v divadle si Zuzana Kocúriková všimla množstvo zmien v prístupe k herectvu a réžii. „Hranie dnes je úplne iné,” priznáva. Ako herečka si je vedomá, že prax a technika hrania sa stále vyvíjajú a vyžadujú si využívanie nových metód. „To, čo fungovalo pred päťdesiatimi rokmi, by dnes veru vzbudilo otázky,” dodáva Zuzana a zdôrazňuje potrebu obnovy a adaptácie na moderné trendy v umení.
Osobná strata a spomienky
Pred pol rokom Zuzana stratila svojho manžela, čo pre ňu bolo ťažkým obdobím. „Snažím sa spomínať len na to pekné, lebo všetko s ním bolo úžasné,” hovorí s nostalgiou. Ich dlhoročný vzťah, plný harmónie, ostal navždy zapísaný v jej srdci a spomienkach.
Budúcnosť a mladá generácia hercov
Hoci je dnes najznámejšou herečkou v Slovenskom národnom divadle, Zuzana má aj jasno vo vzťahu k mladým hercom. Považuje ich za slušných a talentovaných, avšak postráda o nich tradičnejšiu úctu, ktorá bola charakteristická pre jej generáciu. „Mladí sú mnohokrát veľmi sebavedomí, ale potrebujú si uvedomiť, že máme bohaté skúsenosti, ktoré im môžeme odovzdať,“ dodáva so zamyslením.
Roky v divadle ju naučili ceniť si hodnotu umenia, a aj keď sa zmenil spôsob hrania a prístupy k práci, Zuzana si zachováva optimizmus a vášeň pre svoje povolanie. Pre ňu je divadlo druhou rodinou a umeleckým poslaním, ku ktorému má stále blízko. Preto aj po toľkých rokoch s pokorou a láskou spomína na všetky krásne chvíle, ktoré na javisku prežila.