Biely dom medzi dvomi mlynskými kameňmi: za a proti útoku na Irán
Otázka, či Spojené štáty zaútočia na Irán, ostáva nejasná a zdá sa, že na ňu nepozná odpoveď ani samotný prezident Donald Trump. Keď sa v uplynulom týždni vyjadril, že zvažuje obmedzené vojenské údery voči Iránu, mnohí analytici si kladú otázku, čo by takýto krok znamenal pre bezpečnosť v regióne a pre samotný priebeh konfliktu.
Na Trumpa vyvíja tlak predovšetkým Izrael, ktorý hrá v súčasnej iránskej kríze kľúčovú úlohu. Návšteva izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo Washingtone ukázala otvorenú snahu ovplyvniť americkú politiku. Netanjahu upozornil na takzvané „červené čiary“, ktoré Irán prešiel, vrátane zastavenia obohacovania uránu, obmedzenia raketového programu a ukončenia regionálnej podpory Teheránu. Izraelská tlač varuje pred potenciálne nevhodnou dohodou, ktorá by mohla posilniť iránsky režim.
Na druhej strane sa však nachádzajú arabské a islamské štáty, ktoré majú záujem o stabilitu v regióne. Tieto štáty v poslednom čase aktívne komunikujú s Washingtonom a žiadajú Trumpa, aby zvolil rokovania s Iránom namiesto vojenského zásahu. Iránsky minister zahraničných vecí sa snaží o sprostredkovanie mieru v regióne, hoci donedávna čelil tlaku zo strany milícií podporovaných Teheránom.
Situácia sa dramaticky zmenila od čias, keď arabske štáty považovali americký zásah za vítaný prostriedok na oslabenie iránskeho vplyvu. Dnes sa mnohé z nich obávajú, že by mohli byť skôr potenciálnymi obeťami regiónu, kde Izrael zvyšuje svoju mocenskú dominanciu. Vlády Arabského sveta si už uvedomujú, že skutočnou hrozbou nie je Irán, ale izraelská expanzívna politika, ktorá sa v posledných rokoch zosilnila.
Izrael rozšíril okupované územia na nezvyčajnú mieru a vojenské operácie v pásme Gazy potvrdzujú jeho neochotu vzdať sa kontroly nad regiónom. Zároveň posilnil svoju pozíciu v Sýrii a Libanone. Pre krajiny Perzského zálivu, ktoré potrebujú zabezpečiť svoju bezpečnosť a stabilitu, je akýkoľvek vojenský zásah voči Iránu riskantný, pretože by mohol destabilizovať ceny komodít, ako sú ropa a plyn.
Jedným z najvýraznejších momentov bol útok na Katar v septembri 2025, ktorý vyvolal obavy, že Izrael sa snaží o úplnú hegemóniu v regióne. Ak by USA spoločne s Izraelom zaútočili na Irán, arabske štáty by to mohli vnímať ako predĺženie izraelskej agresie, čím by sa posilnili pochyby a obavy voči americkej politike v regiónoch Blízkeho východu.
Od roku 2023 sa Irán výrazne oslabil kvôli medzinárodným sankciám a vojenským pokusom USA a Izraela. Oslabovanie iránskych vojenských a hospodárskych kapacít sa dostalo do pozornosti arabských vlád, ktoré považujú ďalší útok za zbytočný a riskantný. Rovnako si uvedomujú, že aj keď je Irán dnes slabší, jeho úplný kolaps by mohol spôsobiť nepredvídateľné následky v regióne.
Situácia v oblasti vyžaduje prehodnotenie vzťahov a politiky voči Iránu. Arabské štáty sa snažia zlepšiť vzťahy s Teheránom, pričom Saudská Arábia obnovila diplomatické styky s Iránom v roku 2023 a Egypt tiež posilňuje vzťahy, najmä po nedávnom útoku Izraela na Katar. Politika USA, ktorá zvažuje oslabenie iránskej ekonomiky bez priameho vojenského zásahu, môže nabrať nové obrátky, ale aj táto stratégia si vyžaduje citlivý prístup k súčasnej geopolitickej dynamike, kde je izraelská agresia zjavnou výzvou pre regionálnu stabilitu.
