Divadelná hra Bolo nás jedenásť o slovenskej histórii
V repertoári Divadla Astorka Korzo ’90 sa objavila nová hra od renomovaného autora Pavla Weissa, s názvom Bolo nás jedenásť. Inšpirovaná jeho literárnym dielom 2 500 týždňov, hra prenáša divákov do hlbín slovenskej histórie, pričom zachytáva osudy obyvateľov mesta Topoľčany od Slovenského štátu v 30. rokoch 20. storočia až po súčasnosť. Weiss v diele rozvíja komplexné postavy, ktorých osudy interagujú v kontexte dramatických historických udalostí.
Ako autor sa Weiss musel vysporiadať s náročnou úlohou adaptácie obsiahlej literárne dielo na javisko. „Škrtal som už predtým, ako vyšla kniha. Prvá verzia mala asi sedemsto tridsať strán, no po podnetoch od vydavateľa som text prepisoval a postupne ho skracoval, aby som zachoval tempo a dynamiku príbehu,“ spomína Weiss na začiatočné ťažkosti.
Hlavným motívom hry je futbalová jedenástka, ktorá nie je len športovým tímom, ale zrkadlom spoločnosti. Postavy zahŕňajú široké spektrum profesií a spoločenských typov, čo odráža rozmanitosť slovenskej reality. Každý z hráčov reprezentuje svoj jedinečný pohľad na históriu, tragédie a radosti, čím vnáša do predmetu hry impozantný emocionálny rozmer.
„Mojím cieľom bolo ukázať, že futbalová jedenástka je ideálnym formátom, ako zobraziť rôznorodé osudy ľudí. Sústredil som sa na ich interakcie a ich zložitosti, čím sa im podarilo preniknúť do histórie Slovenska,“ dodáva autor. Weiss sa pritom nebojí čerpať z reálnych historických udalostí, akou bol napríklad pogrom v Topoľčanoch, ktorého ohlas je vo verejnej pamäti zmienený len okrajovo, ak vôbec.
Hra, ktorú režijne podpísal Ondrej Spišák, prešla viacerými vývojovými fázami, pričom Weiss často dopĺňal postavy a ich dynamiku podľa Spišákových návrhov. Tento proces vzájomného ovplyvňovania bol pre Weissa osobný a obohacujúci. „Našiel som nové aspekty, ktoré som pretavil nielen do dramatického textu, ale aj do románu. Je fascinujúce vidieť, ako sa tieto formáty navzájom obohacujú,“ priznáva Weiss.
Hra Bolo nás jedenásť, ktorá oslávila premiéru v lete 2025, sa snaží preniknúť do psychológie postáv a ich vnímania historických okamihov. V tomto divadelnom diele sa herci nezaväzujú k osudom jedinečných postáv, ale skôr hrajú na pozadí väčšej mozaiky, čím sa umelecký zážitok stáva ešte intenzívnejším.
Weissova adaptácia ponúka nový pohľad na známe historické udalosti a dokazuje, že divadlo môže byť silným prostriedkom k reflektovaniu minulosti a k hľadaniu paralel v súčasnosti. Jeho ambícia spojiť osobný príbeh so širšími dejinami vytvára hru, ktorá oslovuje nielen kultúrne, ale aj emocionálne vrstvy divákov.
