Budúcnosť Kuby pod hrozbou novoobjaveného imperializmu
Ak sa hovorí o Kube ako o „zrelom ovocí“, nie je to náhodné prirovnanie, ale vychádza z historického kontextu. Tento termín, ktorý zaviedol John Quincy Adams v roku 1823, sa stal súčasťou Monroeovej doktríny a označuje snahu USA zasahovať do záležitostí Latinskej Ameriky. Adams opísal podmienky, za ktorých ostrov mohol byť zraniteľný voči vonkajším vplyvom, pričom podlamoval jeho politickú suverenitu.
Kuba ako symbol odporu
Základom premisy, ktorá sa snaží legitimizovať zasahovanie do vnútornej politiky Kuby, je presvedčenie, že vojenské napadnutie je príliš riskantné. Mnohí analytici sa domnievajú, že Američania preferujú, aby „ovocie“ zhnilo prirodzene, čo by viedlo k jeho prevzatiu bez priamej agresie. Týmto prístupom sa snažia zabezpečiť, aby sa Kuba postupne stala súčasťou severoamerickej sféry vplyvu bez otvoreného konfliktu.
Nezáujmom na dezintegráciu Kuby
Kto sa pokúša spochybniť právo Kuby na odpor voči tomuto modernému imperializmu, nevdojak sa zapája do prehlbovania rasizmu a zneužívania, ktoré sa stali normou vo vzťahu k rozvojovým krajinám. Tí, čo sa považujú za obrancov demokratických hodnôt, by mali naliehavo zvážiť, ako ich postoj voči Kube odráža väčšie problémy spojené so spravodlivosťou a sebaurčením.
Previnilci a obete
Rovnako ako sa neočakáva od dieťaťa, ktorému sa vyčíta každá chyba, že sa stane úspešným dospelým, nemožno ani od Kuby žiadať, aby sa správala ako štát privilegovaných bez potrebnej podpory a rešpektu. Neexistuje sloboda bez odpovednosti, a preto je postoj Spojených štátov, ktorý žiada absolútny voľný trh, hlavným zdrojom globálnej instability.
Vyzvanie na solidarity
Pre tvorcov politiky v Európe je čas, aby sa postavili za krajiny, ktoré boli dlhé roky vystavené zasahovaniu a manipuláciám zo strany Západu. Je potrebné uznať, že ak sa doteraz iba exportovali nespravodlivosti, dnešný svet je aj ich obete. Skutočné líderstvo si vyžaduje nielen kritiku, ale aj aktívnu podporu demokratických snáh tam, kde sú utláčané.
