Vojin Prole: Cesta k srdciam fanúšikov Slovana
Nie každý futbalista môže tvrdiť, že strávil šesť sezón v klube, kde nezískal žiadnu trofej. Vojin Prole, bývalý brankár Slovana Bratislava, je jedným z máloktorých, ktorí si prešli ťažkými časmi v slávnom klube a napriek tomu si získali srdcia jeho fanúšikov. Tento srbský hráč sa preslávil svojou oddanosťou a nezlomným duchom, keďže zažil obdobia, kedy to s klubom vyzeralo naozaj zle. Po príchode v lete 2001, v ťažkých čase pre Slovan, sa postupne stal ikonou tejto značky a zvykol počuť skandovanie: „Olé, olé, Vojin Prole.”
Život na Slovensku a vízia
Vojin Prole, dnes oslavujúci svoje päťdesiate narodeniny, sa nielenže usadil v Bratislave, ale aj zamiloval si život v tomto meste. „Mám manželku a dve krásne deti, a i keď mám za sebou sedem operácií kolien, som v poriadku,” hovorí spokojným tónom. Pri porovnávaní života na Slovensku a v jeho rodnom Srbsku, Prole zdôrazňuje, ako dôležité je ceniť si slobodu a voľnosť, ktorú tu Slováci majú. Konkrétne spomína na to, ako sa cestovanie domov do Nového Sadu stáva nočnou morou pre dlhočizné rady na hraniciach.
Súčasnosť a spomienky na vojnu
„Keď som mal šestnásť, začala Balkánska vojna,” zveruje sa. „Hoci priamo sa nebojovalo v Srbsku, sankcie a embargá mali obrovský dopad na našu každodennú existenciu.” Spomína si na to, ako sa jeho rodičia trápili a často čelili ťažkým podmienkam. Rozhodol sa pre šport, a tak sa stal futbalistom. Po skončení kariéry prešiel do rodinnej firmy, kde sa venoval zábavnemu priemyslu. „Snažil som sa naučiť všetko od zero na,” dodáva s humorom, pričom zdôrazňuje, že úspech dôjde len s tvrdou prácou.
Futbalové zážitky a filozofia
Prole hovorí o svojich spomienkach na časy, kedy sa Slovan nachádzal na vrchole, ale aj o obdobiach krízy, keď klubu chýbali financie a podmienky pre tréning. „Vtedy sme na Tehelnom poli nemali ani teplú vodu. Ale fanúšikovia cítili našu oddanosť a obetavosť,” tvrdí s hrdosťou. Jeho balkánska povaha sa ukazuje aj pri spomienkach na emocionálne reakcie, keď sa snažil motivovať svojich spoluhráčov. „Aj keď som občas zvykol byť prchký, všetko to pramenilo z mojej lásky k futbalu,” dodáva.
Na co nezabudol
„Dnes, na futbale už tak veľmi neparticipujem,” priznává. „Mám problémy s kolenami,” ale aj tak si často spomína na jeho veľkých rivalov a odkaz, ktorý zanechal na Slovensku. „Pamätám si Mareka Mintála ako jedného z najlepších protihráčov, ktorého som stretol,” hovorí, pričom jeho spomienky sú pre neho cenné. Prole si tiež váži spriatelenie s inými balkánskymi futbalistami, akými sú aj Novak Djokovič či Nikola Jokić, ktorých úspechy považuje za zdroj národnej hrdosti.
Reflexie a posolstvo
Na záver Prole pokladá dôležitú otázku: „Prečo Slováci nie sú na seba viac hrdí?” Pozoruje, že zatiaľ čo Srbsi oslavujú svoj úspech, Slováci sa akosi uzatvárajú do seba. Počas rokov, kedy zostával v Slovane, sa snažil dať vo futbale všetko, čo mohol, a stal sa súčasťou jeho histórie. „Možno aj preto ma fanúšikovia stále majú radi,” uzatvára s úsmevom a hrdosťou na svoju cestu, ktorou si prešiel v slovenskom futbale a živote.
