Priepastná uhlíková nerovnosť
Nedávne zistenia Nadácie Oxfam poukazujú na alarmujúcu realitu globálnej uhlíkovej nerovnosti. Podľa ich prieskumov, 1 % najbohatších ľudí na svete vyprodukuje ročne emisie oxidu uhličitého, ktoré sú rovné tomu, čo produkuje polovica najchudobnejších obyvateľov planéty. V skutočnosti, prvých desať dní tohto roka stačilo, aby najbohatšia desatina vyčerpala spravodlivý podiel ročných emisií.
Vysvetlenie tejto nerovnosti je jasné. Zatiaľ čo chudobní ľudia majú priemernú uhlíkovú stopu zhruba 0,6 tony CO2 na osobu a rok, majetnejší jednotlivci, ktorí sa nachádzajú v horných percentiloch, vyprodukujú viac ako 48 ton CO2 na osobu. Tieto emisie priamo ovplyvňujú klimatické zmeny, ktoré najtvrdšie zasiahnu obyvateľov krajín s najnižšími emisiami, pričom najodlišnejšie podmienky žitia sú znásobené už existujúcimi nerovnosťami.
Globálne emisie a ich dopad na klímu
Atmosféra našej planéty sa považuje za globálny verejný statok, nesmierne dôležitý pre prežitie nielen pre ľudí, ale aj pre všetky rastlinné a živočíšne druhy. Udržanie klimatického systému v stave, ktorý umožňuje existenciu globálnej civilizácie, si vyžaduje, aby priemerné emisie na osobu nepresahovali dve tony CO2 ročne. V súčasnosti sa však svetový priemer pohybuje okolo 5 ton CO2 a v EÚ sa blíži k 8 tonám, pričom slovenský priemer sa nachádza medzi 6,4 a 7,39 tonami.
Dôležité je, že tieto čísla nezohľadňujú emisie z vojenských aktivít, ani tie, ktoré vznikajú v rámci výroby tovarov a služieb mimo územia EÚ, čo znamená, že reálne uhlíkové stopy sú omnoho vyššie. Taktiež existuje zásadná rozpodiel medzi slovenskej populácie, kde mnohí čelí vysokým sociálnym rozdielom.
Sociálna nerovnosť a jej ekologické dôsledky
Podľa Oxfamu a ďalších organizácií, nerovnosť v sociálnej sfére priamo ovplyvňuje aj uhlíkovú nerovnosť, pričom s ňou spojené nespravodlivosti nemôžu byť ospravedlnené mylnými predstavami o zaslúženosti úspechu bohatých. Množstvo bohatstva, ktoré sa spotrebúva na luxusné aktivity, ako sú súkromné lietadlá či jachty, sa stáva priamym ohrozením pre životy tých, ktorí sú nenávratne zastrašovaní klimatickými zmenami.
Ekonomicko-politický systém, ktorý vedie k takej obrovskej miere nerovnosti, je ťažko obhájiteľný. Využíva privilegované postavenie na úkor väčšiny obyvateľstva a ničí environmentálne predpoklady pre život. Len malá časť populácie z tohto systému profituje, zatiaľ čo väčšina musí čeliť následkom nerovnosti a zmeny klímy.
