Babia hora: Zradná kráska slovenských hôr
Babia hora, s výškou 1725 metrov nad morom, sa pyšní titulom najvyššieho vrcholu Oravských Beskýd a je považovaná aj za najvyšší vrchol vonkajších Západných Karpát. Na rozdiel od mnohých iných hôr, jej geologické zloženie nie je založené na vápencoch či krasových dolomitoch. Tento majestátny masív je vytvorený z odolného magurského pieskovca. To vysvetľuje, prečo na Babej hore nenájdete typické krasové jaskyne ani známe krasové vyvieračky, ktoré sú bežné na iných horách, ale namiesto toho ponúka obrovské kamenné moria a sutiny.
Príroda a klíma
Slovenská strana Babej hory patrí do Chránené krajinné oblasti Horná Orava, zatiaľ čo poľská strana sa nachádza v rámci prísneho Babiogórskeho národného parku. Táto hora má takú rozlohu, že vytvára svoju vlastnú, nepredvídateľnú mikroklímu, ktorá veľmi ovplyvňuje podmienky na jej vrchole a hrebeni.
Legendárny názov
Existuje niekoľko legiend a miestnych folklórnych príbehov vysvetľujúcich pôvod názvu Babia hora. V niektorých z nich sa vraví, že názov je odvodený od bosoriek, ktoré (báby) sa vraj stretávali na holom vrchole, vyvolávajúc búrky a zlé počasie v oblasti. Aj keď sa jedná o legendu, prudké poklesy teplôt a rýchle zmeny počasia sú na Babej hore veľmi presvedčivé a reálne.
Smrteľná pasca pre turistov
Hoci sa Babia hora môže na pohľad javiť ako prístupná, skutočnosť je oveľa zradnejšia. Na rozdiel od Vysokých Tatier, kde sú strmé štíty jasne viditeľné a vyžadujú si rešpekt, Babia hora vyzerá z Oravskej priehrady ako priateľský a bezpečný trávnatý chrbát. Táto optická ilúzia mýli mnohých turistov, ktorí sa vydávajú na výstup v nevhodnej obuvi, často bez predstavy o skutočne drsných podmienkach. Práca horských záchranárov je tu pravidelná, keďže podceňovanie podmienok vedie k ťažkým podchlazeniam a strate orientácie.
Extrémne poveternostné podmienky
Hneď po opustení lesa a kosodreviny sa návštevníci ocitajú na naozaj exponovaných hrebeňoch, kde počas zlého počasia môžu nárazy vetra prekročiť rýchlosť 100 km/h a teplota sa môže znížiť až o 15 stupňov Celsia v priebehu polhodiny. Takéto podmienky vyžadujú maximálnu pozornosť a prípravu, nazývanú tiež „mikulášska čapica,” pretože i len za málo nepriaznivého počasia môže byť orientácia na hrebeni ťažká, ak na vrchole zrazu nastane hmla.
Prístup na Babiu horu
Ak sa rozhodnete navštíviť Babiu horu z jej slovenskej strany, najčastejšími východiskovými bodmi sú trasy zo Slanej vody pri Oravskej Polhore. Tieto trasy vás prevedú cez známy Hviezdoslavovu alej a horáreň. Na vrchole, ktorý je známy svojimi pamätnými tabuľami a krížom, sa nachádzajú aj pripomienky na návštevy Karola Wojtyłu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II. Pri náhlom príchode hmly alebo bielej tmy však môžete stratiť všetky orientačné body, čo zvyšuje riziko nechceného zostupu na poľskú stranu, čo môže byť obzvlášť nebezpečné počas zimy alebo búrky.
Nepodceňujte Babiu horu
Babia hora je nielen jedným z najmalebnejších, ale aj najnáročnejších vrcholov Slovenského raja. Dôraz na prípravu, rešpektovanie predpovedí SHMÚ a adekvátne zimné alebo letné vybavenie vás môže odmeniť nádhernými výhľadmi, aké nenájdete nikde inde v slovenských horách. Je to hora, ktorá vyžaduje prípravu a úctu, inak vás dokáže prekvapiť a znepríjemniť výstup vo chvíli, keď to najmenej očakávate.
